Dokument: Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939

Autor: Petr Just, Téma: , Vydáno dne: 01. 01. 2005

Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939

Slávny Snem!

Po vzru?ujúcich udalostiach minulého tý?dňa v Bratislave a po Slovensku sa odohrav?ích, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána rí?skeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý ma volal do Berlína na náv?tevu. Dostanúc toto pozvanie v noci, ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o vecí poradili. V Bratislave po porade s na?imi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozva?, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vy?adoval, to jest, ?e do Berlína odcestujem. Na základe tohto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme do?li v pondelok podvečer.

Referujem o tejto veci dos? dopodrobna, referujem bez rečníckeho pátosu, sucho, aby som zachytil v?etky tie historické udalosti a v?etky tie momenty, ktoré pri na?om teraj?om rozhodovaní do úvahy prichádza? majú. V Berlíne prijatý som bol so v?etkými poctami suverénnej hlavy slobodného ?tátu (Potlesk). Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii rí?skym ministrom zahraničných vecí, ?ľachticom von Ribbentropom. Budem sa sna?i?, podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním naznačil, aspoň úryvkovite reprodukova? obsah tohto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von Ribbentrop hneď nadviazal na na?e rozhovory, ktoré sme rnali spoločne v Mníchove a vo Viedni a poznamenal pri tom, ?e je si dobre vedomý toho, ?e viedenské rozhodnutie nechalo v nás nejaké trpké rozpomienky, ?e napriek v?etkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udr?ali Ko?ice, Ko?ice padli a museli by? odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, ?e Nemecko, čo mohlo urobi? v prospech a v záujme Slovenska, ?e to urobilo a keby bol býval lep?ie informovaný o slovenskom národe, iste?e by sa boli vynasna?ili v jeho prospech e?te viac urobi?. Bohu?iaľ, vy ste - pokračovali pán minister von Ribbentrop - neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o vás, boli kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal, a potom, myslím, uznáte, ?e zástoj môj niesol sa voči vám tónom kladným. Odvtedy časy sa míňali. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, ?e v Čechách vládne i naďalej Bene?ov duch, zdôraznili sme mu to v?etko do dôslednosti a upozornili srne ho, ?e Mníchovská dohoda nie nato bola robená, aby Bene?ov duch ďalej ?il a vládnul, ale ?e robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádejí, ?e sa riadnou cestou vybaví likvidovanie bene?ovského ducha. No v poslednej dobe musíme kon?tatova? tri udalosti, ktoré sú ako nejaké zakliate kamene prilo?ené tak. ?e ich nebolo mo?no zamedzi?. Je to poprvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, ?e ten Bene?ov duch, ten starý re?im sa nijako nemieni zlikvidova?, ale ?e si mieni svoje pozície e?te viac posilni?. Ku tomuto sa pridru?il bratislavský puč, ktorý dokazuje, ?e starý re?im chce sa znovu usadi?, svoj základ postavi? a svoju politickú moc uplatni?, a takýmto spôsobom splni? tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme kon?tatova? i zachádzanie s na?imi men?inami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemô?eme len tak bez slova necha? a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, ?e starý duch vládne, ?e nevymiera a dr?í sa kŕčovite nádejí, ?e príde zase k veslu.

Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine dr?íme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatrenia prezidenta Republiky bolo protiústavné. Na?i právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon a presvedčili sa, ?e prezident Republiky nemal nijakého práva bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbavi?. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, ?e ten starý duch sa cíti u? dos? silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred, a nemô?eme poveda?, ?e čo v?etko mô?e to vyvola?, ak sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, ?e sa nestoto?ňujú s týmto re?imom, ?e sa nestoto?ňujú s českým národom. Nechcem by? prorokom, ale ka?dý si domyslí, ?e týmto tempom sa rútiace udalosti mô?u vyvola? situáciu takú, aká bola v Mníchove, ?e sme vás dostatočne neznali a preto sme vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom ?táte a my hľadíme na ?tát ako na jednotu. My nemô?eme proti nikomu vies? vojnu, kto dr?í slovenské územie v moci. To sa nás netýka, my sme nie na to povolaní, aby sme namiesto vás i?li vyhadzova? toho, kto by sa vrútil na slovenské územie. Vieme, ?e Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Kon?tatujem, máme doklady o vás, ?e chcete s nami dobre ?i? a to vítame a kvitujeme vďačne."

Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychyti? práve najhlb?í zmysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto sneme dňa 21. februára t.r., v ktorom som poznamenal, ?e vládne vyhlásenie bolo zalo?ené na vete: Slovenský národ buduje si svoj ?tát, buduje si svoj nový ?tát, buduje si svoj slovenský ?tát. Dôkazom toho je, ?e slovenský nacionalizmus ?ije, slovenské nacionálne povedomie, ?e pracuje, organizuje si svoju slu?bu ?tátnu, aby takto dokázal, ?e chce svojsky ?i? podľa toho princípu, ktorý je dnes svetovým mottom: národnos?. Prehlásil som ďalej, čo sa týka ná?ho spoluna?ívania s Čechmi. Čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, ?e iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola Republika likvidovaná, ale ak budeme vedie?, ?e beh udalostí sa bude vyvinova? tak, ?e to bude prospe?nej?ie, budeme si poklada? za povinnos? voli? vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Dr?al som to za potrebné, aby som pred nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, ?e prečo táto váhavos?. Ja som poznamenal, ?e nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský ?tát ma?. Ale s poukazom na malú vy?kolenos? ná?ho ľudu, ktorá malá vy?kolenos? by začiatky ná?ho ?tátneho ?ivota nechcela dostatočne ? povedal by som ? odosobni?, po?a?ne od udalosti odlúči?, a trpko by zná?ala a výčitky by nám robila na?a politická vospolnos? ? keby z toho vyplývajúce počiatočné preká?ky a ?a?kosti musela zná?a? ? ?e preto sú tie ?a?kosti, ?e sme to spravili. Ale keď ná? ľud bude vidie?, ?e udalosti sa rútili tak, ?e jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si ka?dý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedie? zná?a? i men?ie nevýhody a povie si, ?e nebolo mo?no ináč robi?.

Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto ná?ho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanej?ieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány Nemeckej rí?e na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ prispôsobi?. Nato pán zahraničný minister von Ribbenlrop povedal, ?e ďalej nejde hovori?, ?e ďal?ie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol ná? rozhovor so zahraničným ministrom von Ribbentropom skončený.

Za krátky čas boli sme predvedení k pánu rí?skemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi, v nových sieňach rí?skeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príle?itostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu Dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a e?te dvaja diplomati, tak?e na?e prijatie i?lo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán rí?sky kancelár, začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt, Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Klärung der Situation zu besprechen.

Po tomto preslove začal októbrovými udalos?ami, ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom zmysle, ?e: 'Rie?il som vtedy nastolený problém s nádejou, ?e oni v tom teritóriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a ?e nebudeme ma? ?iadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie, a tieto komplikácie sú nielen medzi nami susedmi, ale tieto vyná?ajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelieva? a nechceli sme cudzích asimilova?. My nechceli sme krv prelieva? a nedovolíme krv prelieva? ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto preká?a?. Musím ale kon?tatova?, ?e Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, ?e sa to v?etko zmení, ?e sa vráti starý re?im. Táto nádej stále zosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymý?ľajú sa problémy, zahraničné plány, a nastolujú sa otázky, ktoré nemajú s na?ím ?ivotom nič spoločného, a len preto, aby budili nádej, ?e príde doba, ?e sa to v?etko zvrtne, a my zas prídeme k starému re?imu a moci. No, v Európe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádza?, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho nezostalo. V Prahe si myslia a plánujú, ?e vytú?ia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci nám hovoria, ?e si to nedajú ľúbi?, čo Česi robia, Česi zas sa tu odvolávajú na rozvratné ?ivly, tak?e to tu stále vrie, ohrozuje pokoj a poriadok a tým aj Európa je ohrozená a ja nedovolím ohrozova? mier Európy.'

Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejach, ktoré sa kládli v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zaobchádzanie s Čechmi v Mníchove dalo im odvahu takto zariadi? svoj postup.

Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. "Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale aj v Slovákoch - pokračoval pán rí?sky kancelár. ? Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba na?i viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príle?itosných, nadobudol som si presvedčenie, ?e slovenský národ chce ?i?, ?e národne bojuje, a preto som sa ho zaslal, hoci ? ako som povedal ? nepoznal som bli??ie tento problém len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodilé dosial. Bez tohoto zaslania bolo by to ináč dopadlo s vami. Znepriatelil som si Maďarov pre vás, ktorým som povedal, ?e: 'Vy nemô?ete ma? ?iadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba ?e by sa plebiscitom osvedčili, ?e chcú patri? vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojmu ?ivotu, za ten sa osvedčujú, nemô?ete si robi? na nich nárok !' ? Nahnevali sa na toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, ?e i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastáva?, ak oni dostatočne neprejavia, ?e chcú ?i? svojím samostatným ?ivotom, do v?etkých konzekvencií. A pri ?iadnej príle?itosti nepoviem Maďarom, ?e nepatria k nim, k Maďarom, ?e nemám záujem, ?e je to vec Slovákov."

Vycítil som, ?e tuje ten koreň, tu s tými Maďarmi, a ?e tuje to nebezpečenstvo. Potorn prečítal mi pán rí?sky kancelár správu maďarskú, ?e Maďari sa usilujú obsadi? po tieto dni slovenské územie. A proti tomuto treba sa osvedči?. "Aber blitzschneIľ treba sa osvedči?. Toto osvedčenie da? patričným činiteľom na vedomie, ?e slovenský národ rná svoj ?tát, má svoje územie, a preto treba zabráni? tomu. aby ktokoľvek si mohol nárokova? prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto ? pou?il zas slova ? 'blitzschnell' rie?ime a rozrie?ime otázku tak, ako nemecký záujem v Európe vy?aduje. Nebudem si viac voči nikomu a kvôli nikomu znepriateľova? druhých, budem si bráni? len svojich, podľa toho princípu 'Volkstum'. Ale kto podľa svojho národného charakteru ?i? chce, ten padá do ochrany tohoto princípu. O tom sa máte rozhodnú?, ako som povedal, 'blitzschnelľ".

Po tomto výklade dovolil som si pár slov pánu rí?skemu kancelárovi poveda?, v duchu asi tom, ?e: "pod dojmami tejto reči, odpustite, ?e Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uis?ujem, ?e sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a ?e Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutova? to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám povďační."

Toto bol asi podstatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto na?ich rozhovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali srne vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo a? do druhej hodiny v noci, tak?e sme na sľúbený čas o 12. hodine v noci nemohli prís?.

Slávny Snem, skladám tu pred Snem sucho zhrnutý materiál svojej berlínskej náv?tevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uva?ujte, rozhodujte. (Potlesk.)

Poznámka: Zasedání Slovenského snemu, na něm? do?lo k vyhlá?ení samostatné Slovenské republiky, bylo označeno za tajné. Tisův projev byl prvně zveřejněn a? v roce 1947 v publikaci: Čulen, Kon?tantín. Po Svätoplukovi druhá na?a hlava. Cleveland: Prvá katolícka slovenská jednota, 1947. Vý?e uvedený text je převzatý z publikace: Sidor, Karol. Takto vznikol Slovenský ?tát. Bratislava: Odkaz, 1991. Strany 161-164.