Dokument: ?iadosti slovenského národa (10.5.1848)

Autor: Petr Just, Téma: , Vydáno dne: 01. 01. 2005

?iadosti slovenského národa (Liptovský Mikulá?, 10.5.1848)

I. Slovenský národ v uhorskej vlasti preci?uje po devä?storočnom snu ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, ?e svätá zem táto a matka krajina, súc púvodisko a kolíska povestí o starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krev vylievali, bola do nedávna len macochou jeho, zachodiacou s ním nemilosrdne a dr?iacou jeho reč a národnos? na re?azach potupy potupy a zhanobenia.

Ale v okam?ení tomto prebudenia svojho chce národ slovenský zabudnú? na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, odpú??a sebe, aj svojim ujarmateľom a nič in?ie nehýbe jeho rozraduvaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca tú?ba po ubezpečení slobody, národnosti a krajiny svojej. Zato, jako pranárod a niekdaj?í jediný majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod zástavou tohto veku rovnosti v?etky národy uhorskie ku rovnosti a k bratistvu a osvedčuje sa zo svojej strany, ?e nechce ?iadnu národnos? v Uhorskej ukrivdi?, urazi?, zmen?i? a tým menej vykoreni?, - ale aj ?iada od uhorských národov, aby aj oni z ich strany takýmto uhorským vlastenectvom naplnení boli a uctením slovenskej národnosti národu slovenského priateľstva a lásky hodnými sa stali. Lebo národ slovenský ako z jednej strany nechce utláča? inie národy, tak z druhej nedozvolí, sebä do starieho jarma zapriahnu? a osvedčuje sa teraz i napotom, ?e slávno meno uhorskieho vlastenca ?iadnemu neprisúdi tomu, ktorý ne?etrí práva národnosti druhieho, pod korunou uhorskou bývajúceho národa.

Následkom toho ?iadame: (II.) Aby sa zriadiu, na základe rovnosti uhorských národov jeden v?eobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou ?ijúcich, na ktorom bude ka?dý národ ako národ zastúpený ? a ka?dý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupova? a reči národov, na sneme zákonne zastúpených, zna?.

Mimo tohoto krajinskieho v?eobecnieho snemu národov ?iadame: (III.) Národnie osobitnie snemy, na ktorých sa povedú rady národnie, a to síce jak národnieho, tak v?eobecne krajinskieho dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznači? medze národopisnie, aby ka?dý národ ku svojmu národniemu striedku mocne sa pri?ahova? mohou a smeu, a nebola prinútená men?ina Maďarov vät?ine slovenskej, a men?ina slovenská vät?ine Maďarov slú?i? a sa poddáva?, a práve pre toto prísno chránenia slobuod a práv národných ?iadame, (IV.) aby vyslancovia v?etkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou vo zmyslu návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovori? a v pádu nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanovi? sa majúcim, poddaní boli. Menovito národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočné príčiny ?iados? túto vyslovi? a v?emo?ne ju podporuva?.

V. ?iadame, aby zákon ten, podľa ktorieho u? teraz v tomto počiatočnom sa preporodzuvani krajiny pri rokuvaniach a výborových maďarská reč sa za reč predpisuje, a tým samým národ ná? zrovna ku bezzákonnosti zákonom sa donucuje ? ?iadame, aby sa zákon ten hneď teraz tak premenený bou, ?e by sa do obecnieho verejnieho rokuvania reč materinská uviedla. Lebo svätuo slovo slobody je potupeno v tom páde, keď sa národ slovenský , nerozumejúc maďarsky, pri rokuvaniach v reči jemu nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hre?iu by národ ná? proti sebe a krajine, keby či presviedčau, či odporuvau uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemuo?e rozumným spuosobom ?iaden slobodný národ národ druhý priviaza?. Tí ale úradníci a tie pravomoci, čo doteraz násilniemu zákonu tomuto zados? urobi? nemohli a rokuvania mestskie a vidiecke aj v národných rečach dopustili, aby za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpoveda? nemuseli.

VI. ?iadame dokonálno zriadenia ?kuol národných, a to síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, me??anských, ústavov dievčenských, ústavov pre vyučovanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vy??ích menovito: gymnaziov, lyceov, akademie, ústavu polytechnickieho a jednej univerzity. V?etky tieto ústavy majú by? zalo?enie na základe slobodnieho vynaučovania a reč vynaučovania pre synov a dcéry národu slovenskieho nemá by? in?ia ne? slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohou vychova? synov jemu a krajine verných.

VII.?iadame, aby maďarskie stolice vo svojich ?kolách a vy??ích i ni??ích ústavov literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenskie katedry reči maďarskej pre Slovákov pozakladali, aby sa tak národy tieto jeden ku druhiemu priblí?ili, menovito, aby Slováci Maďarov, na sneme hovoriacich maďarsky, a Maďari Slovákov, hovoriacich na sneme po slovensky, rozumie? mohli.

VIII. Rovnosti národnej duchom vedení ?iadame, aby sa v?etko panovanie jedných národov a národností nad druhými národnos?ami uhorskými z koreňa vyvrátilo, a tak ?iaden národ ani v najmen?om od svojho vlastnieho ustupova? prinútení nebou. Z tohoto ohlädu ?iadame, aby slovenský národ svoju národnos? svojimi farbami a zástavami označuva? smeu bez preká?ky. Zástavy červeno-biele máme za slovenskie, červeno-bielo-zelenie za maďarskiem zástavy červeno-bielo-zelenie s címerom uhorským za krajinskie. A tak chceme aj vodcov gardy národnej slovenskej len Slovákov a kommando pre ňu slovenskuo.

IX. ?iadame aby právo nárdnieho voliteľstva nebolo určovanuo rodom a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme, aby ka?dý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami neza?pinený občan a obyvateľ uhorský, dvadca? rokov majúci, voli?, a ?tyriadvadca? rokov majúci vyvolený by? mohou. Odrodilí zradcovia národa, ktorí svoju materskú reč potupujú a či tajne, či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutečnie úklady stroja, úrady verejnie zastáva? nesmejú. Menovito ?iadame, aby od týchto čias ?iaden zradca slovenskieho národa medzi Slovákmi úradova? nemohou. Zabúdajúc na doteraj?ie viny odrodilstva, chceme sa ubezpeči? na budúcnos? s tým osvedčením, ?e zradu krve, reči a národnosti slovenskej za zradu nielen ná?ho národa, ale celej vlasti uhorskej pova?ova? budeme.

X. ?iadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladania tlačiarní a kamenopisární tak?e bez kaucií. Ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa ku poradám verejným o veciach obecných. Neináčej i osobnú bezpečnos? pri cestovaní, lebo s boles?ou sa s?a?ova? musíme, ?e nadobudnutá teraz ústavná sloboda skrze roz?irujúci sa po krajoch na?ich slovenských terorizmus a neprestajnuo stra?enia, vyhrá?ania na toľko sa potlačuje, ?e i verejnuo pod holým nebom rečnenia k národu sa za buričstvo pokladá.

XI. ?iadame, aby sa pre uspokojenia občanov na?ich po dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych rokov na rozličnie spuosoby od rozličných ľudí utláčaných, klamaných, o hory a pasienky, o role, obecnie ?ivnosti, kopanice, výrobiská a inie ich majetky pripravovaných, aby sa tedy pre uspokojenia týchto ukrivdených občanov odrazu takie poriadky porobili, ?e by oni ku svojim prede?lým nepohnutým majetkom, teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkam, horám, výrobiskám (atď.) mohli prís? a týmto imaním neobmedzene oni i jejich potomci podľa práva vládnu? mohli. ?iadame ďalej, aby sa v tom zmyslu a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností urbárskych oslobodili, aj allodiálni poddaní (ktorí sa na iných miestach majiteľmi slobodných ?ivností, kurialistami, taxalistami, ka?telníkmi, komorníkmi, majorníkmi menujú) od poddanskej práce a povinností zbavili, hlavne tí, ktorí tridca??es? rokov robotízeň panskú zbývali[4]. Tak?e aby sa i regalia beneficia k dobriemu obci obrátili.

XII. Poneváč slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelcach, do ?a?kieho väzenia v ?ahách, zatvorení sa preto, ?e ľud slovenský v Príbelcach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobuod povzbudzovali ? z tej príčiny ?iadame, aby títo, len preto, nevinní väzňovia a zástupcovia i roz?irovatelia občianskej slobody čím skuor na slobodu vypustení boli.

XIII. Vediac to, ?e v susednom kraji Haliči (Galícii), tak?e pod berlou rakúskou s nami súcom, bratinskieho rodu Poliaci slobody, ktoré my po?ívame, e?te nedosiahli ? preto, ?e im velkie preká?ky ne??astná byrokracia v cestu klás? neprestáva ? ?iadame, aby v?etky národy, pod uhorskou korunou súce, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnosti kres?anskej a ľudskej hlas vyniesli a u Jeho Jasnosti ná?ho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nastojili, aby u? konečne ne??astniemu národu tomuto spravedlivos? a milos? nastala.

XIV. Slovenský národ kladie výmienku svojho ?testia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých ?iadostí vyslovujúc predkom svoju úctu, vďaku a dúveru jako ku slávnemu Ministerstvu, tak jak ku v?etkým občanom uhorským, ktorí tieto ?iadosti podporova? budú. Naproti tomu v odkladaní alebo obchádzaní týchto na?ich ?iadostí vidie? budeme odsudzovanie národa ná?ho ku bývalej slepote a slu?obnosti.